V Dolnom Vadičove tak ako po iné roky, chodili dievčatá v jeseni hrabať bukové lístie na podstielku pre dobytok.

V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň. Veľmi sa mu zapáčilo jedno dievča, ktoré sa volalo Tonka. Jedného dňa si počkal, schmatol ju a uniesol k sebe do skrýše. Ľudia z dediny sa veľmi nahnevali, Tonka bola nielen najkrajšie ale aj najláskavejšie dievča z celého chotára. Chlapi popadli vidly a sekery, zapálili fakle a vybrali sa k tmavej skalnej rozsadline kde černokňažník Ľadoň prebýval. 

Nestrácajte dych smrteľníci, vykríkol zahrmeným hlasom až sa stromy rozhýbali, Tonka patrí mne, ak ju chcete späť musíte mi priniesť niečo, čo nemá ani moja mágia. Kvet ktorý vykvitne uprostred mrazivej noci s čistého súcitu.

Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi. No  nevzdávali sa, Tonku chceli zachrániť. 

V mrazivom vetre a krutej zime, ktorá je príznačná už aj názve tejto hory, akoby zázrakom našli krehké kvetinky, ktoré vyslobodili spod snehu.  Keď mu ich priniesli, černokňažník Ladoň sa len pohŕdavo zasmial na hŕstku snežienok. Tieto krehké byliny nemajú moc nad mojou vôľou. Zahrmel a z jeho očí vyšľahli blesky. Ľudia zmeraveli, no v tej chvíli sa ozval strašný rachot. Nebola to búrka, ktorú privolal Ľadoň, bola to sila prírody pobúrená nespravodlivosťou. Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol černokňažník Ladoň usadený sa začalo rúcať. Darmo sa snažil použiť svoje kúzla, jeho moc bola zrazu bezvýznamná, skala sa rozpadla na prach a pohltila aj samého čarodejníka. Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok. Z Tonky bohužiaľ tiež nezostalo nič, len spomienka na jej dobrotu.

Hovorí sa že každú jar keď rozkvitnú snežienky, je počuť jej jemný smiech a vo vetre chvejúcich sa kvietkov vidieť jej žiarivý úsmev. 

Lúky snežienok sa stali symbolom tohoto príbehu a symbolom obce Dolný Vadičov. Dodnes každú jar krášlia úpätie Ladoňhory, ako keby chceli pripomenúť tento príbeh.